Krakov mojimi očami

Autor: Peter Tapfer | 20.1.2012 o 19:08 | (upravené 21.1.2012 o 11:19) Karma článku: 6,05 | Prečítané:  1123x

   Moja návšteva je pohľad v dvoch rozličných obdobiach na najdôležitejšie turistické, kultúrne a historické mesto Poľska.

 Vianočný Krakov

0001.jpg

   Bolo to tesne pred Vianocami, keď mi môj dobrý kamarát zavolal či by som s nim nešiel na koncert do Krakova. Keďže veľmi rád spoznávam  nové miesta, v tom momente mi prebehla hlavou  myšlienka, ako zábavu(koncert) spojiť s nejakou  kultúrnou vložkou (návšteva hradu, historického centra). Slovo dalo slovo a v jednu zimnú sobotu sme sa vybrali do Poľského kráľovského mesta. V prvom rade treba povedať, že z Popradu trvá cesta necelé dve a pol hodinky a je to okolo 150 km. Posledných asi 40 km sme išli po diaľnici, ktorá nie je spoplatnená a z Poľskej strany boli cesty veľmi dobre upravené na rozdiel od našej Slovenskej. Krakov má okolo 750 tisíc obyvateľov, čo z neho robí druhé najväčšie mesto v Poľsku. Môj spolucestovateľ už cestu dobre poznal, takže do centra sme trafili veľmi rýchlo. Horšie to už bolo s parkovaním, ale celkom pekné miesto sme  našli asi tak 30 minút chôdze od historického centra. Bolo to medzi dvoma futbalovými štadiónmi, kde Krakov má dva prvoligové tými - Wisla a Cracovia. Oba kluby medzi sebou súperia od nepamäti a ich horko krvný fanúšikovia to proti sebe vedia tvrdo rozbaliť. Pouličná vojna medzi oboma  tábormi si vyžiadala niekoľko obetí a nie je nič neobvyklé, že títo kibici dokážu na seba vytiahnuť aj nože. Na koncerte sme spoznali pár chuligánov z Cracovie a ich jazvy na tele od noža hovorili za všetko.

  Vráťme sa, ale ku krátkej histórii tohto mesta, ktorej začiatok siaha niekde do roku 800. Legenda vraví, že zakladateľ mesta sa volal Krak a vládol tu do tej doby až sa objavil veľký sedemhlavý drak, ktorý sa usadil v jaskyni. Nakoniec sa našiel hrdina, ktorý draka premohol. Dal mu darom ovčiu kožušinu, ktorá bola naplnená sírou. Drak si myslel , že je to ovca a zjedol ju s chuťou. Na to dostal veľký smäď a keď sa síra spojila s vodou vybuchla v dračom bruchu. Pod hradom Wavel dodnes stojí dračia socha a netreba zabudnúť, že sa tam  nachádza aj samotná dračia jaskyňa. Mesto bolo svojho času aj súčasťou Veľkej Moravy. Hrad Wavel je právom srdcom mesta, ktorý sa vypína nad riekou Visla. Od 11 do začiatku 17 storočia bol hlavným sídlom Poľských kráľov. V roku 1038 sa stáva hlavným mestom Poľska až do roku 1609, kedy ho nahradí Varšava. Katedrála na hrade, ale zostala  naďalej korunovačným  miestom Poľských kráľov. Niekoľko krát bolo mesto zničené , alebo vyplienené Tatarmi  či Švédskymi vojskami. V rokoch 1815 – 1846 bolo dokonca hlavným  mestom  maličkej nezávislej Krakovskej republiky a za druhej svetovej vojny sa mu vyhlo bombardovanie fašistickej armády. Možno práve preto je pre samotných Poliakov  toto mesto najzaujímavejšie a najkrajšie zo všetkých ich miest.

  Počasie nám moc neprialo a skoro celú dobu husto snežilo, ale aj tak na nás toto mesto čarovne, až rozprávkovo zapôsobilo. Naša návšteva práve preto nesmela vynechať hrad Wavel, ktorý je dominantou mesta. Jeho prvky majú charakter romanského či gotického štýlu. Hneď nad vstupnou bránou je socha Tadeusze Kosciuszka na koni. N a tohto Poľského generála som  si spomenul cez leto, keď som bol v New Yorku, pretože je po ňom nazvaný aj jeden z hlavných mostov tohto Amerického veľkomesta. Areál hradu je veľmi priestranný a fotogenický, ale určite najviac dokáže zaujať samotná katedrála. Vo vnútri sa nachádza múzeum s historickými pokladmi a korunovačnými klenotmi. Veľmi pekný bol výhľad  na zamrznutú rieku Vislu, ktorá tiekla popod  hrad. Po návšteve hradu  sa vyberieme do centra, kde sa okolo nás vynára spleť historických uličiek na ktoré som zvyknutý z Prahy. V každej uličke vidieť krásne kostoly a stánky so suvenírmi sa nachádzajú na každom kroku. Dostávame sa na obrovské otvorené námestie (Rynek Glówny), kde v jeho strede je dobová tržnica. Výzdoba a osvietenie samotného miesta je neopísateľná. Všade je množstvo drevených a vianočných stánkov, kde nechýbajú remeselnícke výrobky. Človek si tu môže kúpiť všetko čo poskytne ručná práca. My si samozrejme nesmieme zabudnúť kúpiť balíček  kroviek, nejaký ten oštiepok a ochutnávku vareného vína . Obzrieme si pomník Adama Mickiewicza a kocháme sa Mariánskou bazilikou. Keď vstúpime do vnútra tejto krásne vyzdobenej katedrály padne nám sánka od úžasu. Bazilika je z poslednej doby známa aj tým, že tu bola smútočná omša za Poľského prezidenta Lecha Kaczyňského. Pomaly sa nám začalo stmievať a vychádza z našich prázdnych žalúdkov pocit hladu. Snažíme sa porozhliadnuť po nejakej  slušnej reštaurácii a kúsok od centra jednu nájdeme. Večera s pitím nás na hlavu vyjde do necelých 40 zlotých, čo je okolo 10 eur. Pekný večer zakončíme na koncerte niekoľkých nekomerčných kapiel v jednom  undegroundovom  klube. Kde ma zas ohromila Poľská priateľskosť , kde každý Poliak, ktorí si k nám prisadol nám v okamžiku podal ruku a pozitívne sa na nás usmieval. Pocity po príchode boli jednosmerné "Do Krakova sa musím vrátiť cez leto"!

 001.jpg

 Krakov a Wieliczka

    Na letnú návštevu Krakova sme si vybrali prvú augustovú sobotu, kde posádku auta tvorí moja manželka, dve deti (Kristínka-7 rokov, Andrejko- 11 mesiacov) a môj dobrý kamarát z predvianočnej výpravy. Vyrážame skoro ráno, aby sme z tohto výletu stihli  čo najviac. A aj deťom  sa lepšie cestuje, keď ešte slnko tak  nepáli do auta. Na internete zisťujem, že v blízkosti mesta sa nachádza svetový unikát - Soľná baňa Wieliczka. Soľ sa tu ťažila od začiatku 13 storočia do roku 1992 a dnes je to baňa s najhlbšie umiestnenými záchodmi na svete. Wieliczka je malé mestečko vzdialené od Krakova asi 5 km a mestá sú spolu prepojené aj mestskou hromadnou dopravou. Označenie na ceste je veľmi prehľadné a trafiť ku bani nie je problém,  že je to svetová turistická atrakcia je viditeľné na prvý pohľad podľa preplneného parkoviska. Vidieť tu aj množstvo autobusov z rôznych kútov Európy, hlavne Japonský turisti ma fakt prekvapili. na miesto dorážame v celkom dobrom čase, okolo 9 hodiny doobeda, no rada na lístky je tak na 1,5 hodinky čakania. Čo využijeme k uspatiu nášho najmladšieho člena výpravy. Ukázalo sa to neskôr , ako veľmi správny nápad. Po zaplatení vstupného, ktoré bolo na dospelú osobu 49 zlotých sa presunieme k schodisku. Po týchto úzkych, drevených a hlavne nekonečných schodoch zostupujeme asi 15 minút.

 0002.jpg

0003.jpg     

Posledné najnižšie podlažie sa nachádza v hĺbke 327 m pod zemou. Výklad je v Poľskom jazyku a musíme sa presúvať, len po vyznačenej turistickej trase. Samotná dĺžka našej trasy je okolo 3,5 km čo predstavuje asi len 3% z celkového labyrintu bane. Pešia túra to bola hlavne pre Aďka, ktorý sa ale celú dobu držal a celý výlet zvládol na jednotku. Prehliadka trvá 3 hodiny a v rámci  nej sme prešli množstvom  miestností a zišli sme okolo 20 poschodí. Videli sme tu napr. zaujímavé historické sochy vyrobené zo soli, tiež podzemné jazero a prekrásnu obrovskú sieň v štýle soľnej katedrály. Kristínka neustále chytala všetky steny a ruky si oblizovala, ako by mala miesto nich zmrzlinu. Podľa toho čo sme videli je táto baňa je právom zaradená do svetového zoznamu UNESCO. Cesta späť je rýchlejšia, pretože sme sa hore zviezli za pár sekúnd výťahom. Keďže nám  moc času na mesto nezostalo, presúvame sa čo najrýchlejšie do centra Krakova, zaparkujeme tento krát priamo pod  hradom na platenom podzemnom parkingu, ktoré nás vyšlo za veľmi solídnu cenu okolo 4 eura. Prejdeme sa popod hrad okolo rieky, kde je množstvo ľudí, ktorí si robia piknik na tráve, alebo sa bicyklujú  či  korčuľujú po cyklistickom chodníku. Moja žena je nadšená z hradného areálu, ktorý je ako stvorený na romantickú prechádzku. Nakúpime si niekoľko suvenírov, porobíme fotky a sadneme si  na lavičku v priestrannom  nádvorí.  Pomaly zídeme dolu pod hrad, kde si obzeráme kreslenú  mapu historického centra. Okolo nás chodia drožky a malí Aďko neodolá nepohladkať si aspoň jedného  koníka. V uličkách pomedzi obchodíky chodí množstvo turistov  a je vidieť, že život v tom meste je veľmi pestrý. Kultúrny, ale aj historický nádych, ktorý sa vám dostane pod  kožu  je neopísateľný. Po ceste na námestie  vidíme nespočet kostolov z rôznych časových období, ktoré si fotíme a obzeráme. Najeme sa v miestnom Arabskom kebabe a deťom radšej kupujeme jedlo osobitne v inej reštaurácii.  Na samotnom hlavnom  námestí, ktorého veľkosť je   okolo 200x200 metrov sme našli niekoľko atrakcii.  Ak som bol do tejto chvíle tak pozitívne nadšený z toho mesta, tak na tomto mieste sa to zdvojnásobilo. Na každom kútiku sa to hemžilo pouličnými hudobnými umelcami. Asi najviac si nás získalo dievčatko svojou precíznou a citlivou hrou na husle, ktorej repertoár tvorili známe klasické piesne. Mohlo mať len sedem rokov a už si takto zarábalo pred Mariánskym kostolom. Moje deti, ale zaujali všelijaké detské postavičky a hlavne nejaký šaman, ktorý visel celý čas vo vzduchu, pričom sa držal , len jednej palice. V jednej uličke ešte nakukneme do múzea mučiarni a poznávaciu cestu po Krakove zakončíme pri Barbakáne. Čo je opevnená gotická stavba a  jedna z mála zachovaných častí mestského opevnenia. Na konci nášho výletu sme si ešte sadli ku Visle pod hrad a užívali sme si podvečernú atmosféru. Okolo nás prejde svadobný pár, ktorý sa fotí na trávniku pri prieke s hradnou kulisou. Pre nás sa týmto výlet končí a smerujeme naspäť do Popradu s pocitom, že sa sem ďalšie leto vrátime. Krakov je na dlhšie a už teraz sme vedeli, že budúcu návštevu nevynecháme prehliadku hradu a neďalekú ZOO.        

 

0005.jpg

0006.jpg

07.jpg08.jpg09.jpg

 

 10.jpg11.jpg12.jpg

100_6477.jpg

 

Letný

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?